Podstatné mená
1. Charakteristika podstatných mien
- Plnovýznamový slovný druh.
- Ohybný slovný druh (skloňuje sa).
- Pomenúvajú osoby (Jano, otec), zvieratá (mačka, Dunčo), rastliny (kvet), veci (plot), vlastnosti (múdrosť), deje (kosba) a vnútorné stavy človeka (láska, bezmocnosť).
- Vo vete má ako vetný člen viacero funkcií (napr. podmet, súčasť menného prísudku, nezhodný prívlastok, predmet atď.).
Rozdelenie podstatných mien
Konkrétne podstatné mená
- pomenúvajú konkrétne osoby, zvieratá ,veci, napr. matka, kocúr...
Abstraktné podstatné mená
- pomenúvajú javy skutočnosti, ktoré existujú nesamostatne, ale ktoré v myslení vyčleňujeme a chápeme ako samostatné - patria medzi ne názvy vlastností, dejov a javov, výsledkov deja, priestorových a časových javov a vzťahov a najvšeobecnejších poznávacích kategórií, napr. láska, múdrosť...
Všeobecné podstatné mená
- možno nimi označiť ktorýkoľvek predmet toho istého druhu - môžu pomenúvať hociktorú vec daného druhu, napr. škola, otec...
Vlastné podstatné mená
- vlastné podstatné meno pomenúva jedinečnú konkrétnu vec, zviera, osobu, napr. Jana, Dunčo...
Životné podstatné mená
- označujú živé osoby, ukazujeme na ne zámenom ten – tí, napr. ten hokejista - tí hokejisti, ten kuchár - tí kuchári... Delia sa na:
a/ osobné - osobné podstatné meno (osoby),
b/ neosobné – neosobné podstatné meno (zvierat).
Neživotné podstatné mená
- pomenuvajú veci, javy a deje, ukazujeme na ne zámenom ten – tie, napr. počítač – tie počítače, ten vrch – tie vrchy.
Pomnožné podstatné mená
- majú len gramatický tvar množného čísla, hoci pomenúvajú jednu vec, napr. pľúca, dvere...
Hromadné podstatné mená
- sú presným opakom pomnožných podstatných mien - majú len gramatický tvar jednotného čísla, hoci pomenúvajú viac vecí, napr. ľudstvo, lístie ...
Látkové podstatné mená
- majú gramatický tvar jednotného čísla, ale označujú látku bez ohľadu na jej množstvo, napr. voda, sneh...
2. Rodinné mená
Rodinné mená sa tvoria príponou -ovci (Novák - Novákovci)...
Rodinné menná sa ďalej tvoria aj ako prídavné mená pomocou prípony -ová, ale pred takéto meno treba pridať podstatné meno rodina, aby sa odlíšila podoba ženského priezviska od rodinného mena, napr. Novák a Nováková = rodina Nováková.
Rozlišujeme: |
a/ 1 + 1 = 2 (Janka Slováková + Peter Slovák = manželia) → Slovákovci (nie Slovákovi) |
b/ Oravec, Šarišan → Slováci |
c/ (Karlovešťan, Petržalčan) → Bratislavčania |
d/ I. Krasko, V. Roy → symbolisti Janko Štúr a Lajko Štúr → Štúrovci Janko Kráľ, Ján Botto → štúrovci |
3. Z pravopisu podstatných mien/písanie veľkých písmen/
Mená bohov
- antický boh vojny: Mars
oslovenie: Mars!
- kresťanský Boh: Boh, Pán Boh, Duch Svätý
oslovenie: Bože! Pane Bože!
- matka: Matka Božia
- syn: Syn Boží
- učenie: Slovo Božie (v náboženských textoch)
Ale: pánboh, chlieb boží, trest boží !!!
Mená kráľov
Mojmír 1. - Mojmír Prvý Ale: Ako prvý pôjde Mojmír, druhý Svätopluk.
Mená svätých
svätý Cyril (jeho meno je Cyril, prívlastok svätý získal na základe kanonizácie)
Ale: Svätý Otec - pápež, titul najvyššieho cirkevného hodnostára
Názvy kostolov
Chrám Matky Božej v Paríži (Notre-Dame - [notrdam], z franc. - Matka Božia); Kostol sv. Egídia v Bardejove; Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Názvy kontinentov, krajín
Malá (stredná) Ázia | južná Ázia |
Južná (Severná, Stredná, Latinská) Amerika | východné Slovensko |
vlastné meno je súčasťou viacslovného vlastného mena | prídavne meno iba určuje svetovú stranu |
4. Štylistické využitie gramatických kategórií podstatných mien
Číslo
Kategóriu čísla (jednotné číslo namiesto množného) využíva (ako jednu z viacerých možností) umelecký výrazový prostriedok synekdocha.
Zima! Nemec zamrzne! A učiteľ ešte vraví...- dedinčania sa nahli nad nedopité poháre, ale vraviaceho bolo počuť dobre- že Nemec vyhral všetky vojny v lete. (R. Jašík)
Rod:
- Rozdiel medzi životnosťou a neživotnosťou podstatných mien mužského rodu sa môže štylisticky využiť v hovorovom štýle.
Ste neústupčiví ako dvaja barani. (namiesto barany)
- Ak zvieracím podstatným menom pomenujeme človeka, ktorého vlastnosť alebo správanie prirovnávame zvieraťu, hovoríme o zosobňovaní.
„Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier...“ (Autor sokolmi pomenoval junákov, nie sokoly.)
- S kategóriou rodu sa spája aj prechyľovanie - odvodzovanie ženských podstatných mien od mužských podstatných mien.
hovorca - hovorkyňa, predseda- predsedníčka, ale aj Baťko - Baťková, Bašťovanský - Bašťovanská.
- Podľa zákona o mene a priezvisku rešpektujúceho jazykovú normu vytvárame prechyľovaním aj cudzie ženské priezviská, napr. Villas - Villasová, McIntyre - McIntyrová, aby sme rozlíšili, kedy hovoríme o mužovi alebo žene. Výnimku tvoria mená populárnych osobností a umelecké mená.
Pád:
- Nominatív (bezpríznakový pád) sa nachádza v literárnych, odborných a publicistických textoch:
a) v názve diela, kapitoly,
b) v titulku.
- Genitív nachádzame často v umeleckej literatúre ako genitívnu metaforu.
Zápalka smútku chytá potichučky.
- Ak akuzatív zameníme genitívom, text bude expresívnejší (hovorový štýl).
Nemal ani strechy nad hlavou. (Nemal ani strechu nad hlavou.)
- Ako oslovenie sa kedysi využíval vokatív. Dnes sa dá použiť:
a) ako prostriedok familiárnosti a ľudovosti /milý synu, priateľu/;
b) v umeleckých textoch:
Predo mnou brána týčila sa z temna,
na nej som čítal tento nápis tmavý
a riekol: „Majstre, tvrdá reč to pre mňa.“ (Dante);
c) v náboženských textoch: Ježišu Kriste, Hospodine;
d) v zemepisnom nárečí: Ančo! Pavle!