Číslovky

1. Charakteristika čísloviek

Plnovýznamový slovný druh. Označujú:

  • počet osôb (dve dievčatá), vecí (dva tŕne), dejov (dve udalosti),
  • ich poradie (druhé dievča/2. dievča),
  • členenie (dvojaký druh).

Niektoré číslovky majú podobu i vlastnosti substantíva (sto), adjektíva (stý), príslovky (storako, druhýkrát). Ak označujú presný počet, sú určité (sto detí), ak označujú nepresný počet, sú neurčité (mnoho detí). Zloženú číslovku, aj ked´ sa jej časti píšu osobitne, považujeme za jedno slovo.

Vo vete bývajú číslovky prívlastkom, podmetom, súčasťou neslovesného prísudku i doplnkom.

 

Rozdelenie čísloviek

  • základné

Základné číslovky sú slová, ktoré pomenúvajú počet ľudí a vecí.

Na základné číslovky sa pýtame otázkou koľko?  

Číslovka jeden sa skloňuje v singulári i v pluráli , ostatné základné číslovky iba v pluráli.                                                                                       

  • skupinové

Označujú počet ako súhrn osôb, vecí, okolností atď. (sedmoro detí) alebo súhrn skutočností rozličného druhu (troje jabĺk).

Často sa používajú pri pomnožných podstatných menách alebo podstatných menách vyskytujúcich sa v páre alebo skupine

(jedny nohavice, troje nožníc; pätoro zápaliek).

Podobne ako základné číslovky odpovedajú na otázku Koľko?. Okrem číslovky jedni/jedny sú nesklonné.

  • radové

Označujú poradie počítaných osôb a vecí v aritmetickom rade. Tieto číslovky určujú jedinú osobu alebo vec podľa toho, na ktorom mieste v rade stojí, napr. prvý, tretí, siedmy, stý, tisíci...

Keď ich píšeme číslicami, dávame za nimi bodku alebo pri číslovkách od 6 vyššie pádovú príponu, a to po spojovníku, napr. 1. (prvý), 2., 3.,...50. atď.;6-y, 7-eho, 10-emu. Keď je číslovka za podstatným menom, vtedy sa bodka za číslovkou nepíše (strana 16, ročník 25).

  • násobné

Vyjadrujú koľkokrát, koľko ráz, koľkonásobne sa nejaký predmet alebo dej vyskytuje (dvakrát, šesťkrát, viackrát, trojnásobný, tisícnásobný, dvojitý, trojitý, sto ráz...).

Násobné číslovky sa tvoria:    1. od základných alebo skupinových čísloviek pomocou prídavného mena (dvojnásobný, stonásobný),

2. od skupinových čísloviek pomocou slovotvornej prípony -itý (dvojitý, trojitý...).

Číslovky so zložkou -krát sa píšu spolu, číslovky s podstatným menom raz sa píšu osobitne.

  • druhové

Označujú počet javov rozdielnych podľa akosti alebo nejakej inej vlastnosti.

Tvoria sa zo skupinových čísloviek príponami -aký, -aká, -aké, -ako, čím nadobúdajú tvar prídavných mien alebo prísloviek, napr. jednaký, storaký; dvojako, mnohorako...

Tie druhové číslovky, ktoré majú tvar prídavných mien, sa skloňujú ako prídavné mená - podľa vzoru pekný.

 

Z teórie čísloviek

Číslovky môžu byť ohybné (základné číslovky 1-4 majú osobitné skloňovanie, číslovky 5-99 sa skloňujú podľa vzoru päť, vyššie základné číslovky sú zvyčajne neohybné; radové a druhové číslovky - napríklad prvý, tisíci a dvojaký - sa skloňujú podľa vzorov prídavných mien) i neohybné (neohýbajú sa napr. skupinové - dvoje, neurčité - pár, násobné - dvakrát).

 

2. Z pravopisu čísloviek

Skloňovanie základných čísloviek sto, tisíc

Ak číslovky sto a tisíc stoja pri podstatnom mene, sú nesklonné: od sto eur vyššie, prišiel s tisíc eurami.

Ak stoja samostatne, skloňujú sa podľa vzorov podstatných mien: sto – mesto, tisíc – stroj.

 

Písanie zložených čísloviek (21 až 99)

a, ak sa neskloňujú, píšeme desiatky a jednotky spolu: 64 (šesťdesiatštyri) – o šesťdesiatštyri deťoch;

b, ak sa skloňujú, píšeme desiatky a jednotky osobitne: 52 (päťdesiatdva) – o päťdesiatich dvoch deťoch.

 

Skloňovanie vyšších zložených čísloviek

a, vnútri slova sa neskloňujú: o dvadsaťtisícdvestodvadsaťdva deťoch, o dvadsaťtisíc dvesto dvadsaťdva  deťoch;                             

b, vnútri slova sa skloňujú: o dvadsaťtisícdvestodvadsiatich dvoch deťoch, o  dvadsaťtisíc dvesto dvadsiatich dvoch deťoch.

 

Nesklonná číslovka jeden

dvadsaťjeden žien, tridsaťjeden mužom, päťdesiatjeden detí, zápas skončil jeden (gól) nula

 

Gramatická prípona v inštrumentáli plurálu

Číslovka dva (obidva, oba), tri majú v I pl. tvary dvoma/-mi, troma/-mi: Prišiel s dvomi/dvoma priateľkami. Prišiel troma/tromi testami.

 

Písanie čísloviek osobitne a dovedna

a, násobné číslovky tvorené pomocou slova raz – razy – ráz sa píšu ako dve slová: dva razy, päť ráz, desiaty raz;

b, násobné číslovky tvorené pomocou morfémy -krát, -násobný sa píšu ako jedno slovo: dvakrát, päťkrát, desiatykrát, prvýkrát, viac-násobný (výnimka z rytmického krátenia).

 

Písanie spojovníka v číslovkách

  • 3-ročné deti, 30-ročná vojna (zložené slovo);
  • tank T-35, lietadlo IL-18 (značka lietadla)

POZOR!   Po spojovníku nesmie nasledovať gramatická prípona (napr. 8-eho, 2,5-tý).

 

Písanie bodky za číslicami

Základná číslovka: 15 rokov – nepíšeme bodku.

Radová číslovka: 15. rok – píšeme bodku.

 

Číslovky rozlišujeme:

  • základná číslovka: Oženil sa v tridsiatich rokoch. (mal tridsať) - Koľko?
  • radová číslovka: Oženil  sa v tridsiatych rokoch. (oženil sa v období  1930 – 1939) - V akých? V ktorých v poradí?

 

Čítanie čísloviek

4/8                                         štyri lomené ôsmimi

4 : 2                                        štyri delené dvomi/dvoma

1 + 1 = 2                                jedna plus jedna je dva

1., 2.                                       po prvé, po druhé

0,5                                          nula celých päť desatín

Bol tam s 3. výberom.             Bol tam s tretím výberom

Boli tam 2 srdcia.                    Boli tam dve srdcia. 

 

3. Štylistické využitie čísloviek

Mágia čísel sa využíva v umeleckom a rečníckom štýle. Magickými číslami sú číslo 3 a jeho násobky, biblickými, napr. čísla 7,12,40 (Tri vlasy deda Vševeda; Sedem zhavranených bratov; dvanásť apoštolov ap.).

 

Pomocou číslovky vytvárame napr.:

  • antonymá: prvý a posledný
  • zveličujeme (hyperbola): Už som ti povedala tisíc krát!