Spojky

1. Čo už vieme

- neplnovýznamový slovný druh,

- spájajú slová (daždivý a nudný) alebo vety (Pršalo a nič sa nedialo.),

- nemajú vetnočlenskú platnosť.

 

Rozdelenie spojok podľa funkcie

Priraďovacie spojky spájajú rovnocenné slová alebo vety. 

Najfrekventovanejšie spojky:   zlučovacie: a, i, aj, ani, alebo, či, ako i, ako aj;

            odporovacie: a (v zmysle ale), ale, avšak, lež, lenže;

            stupňovacie:  ba, ba aj, ba ani,  nielen – ale aj, nielenže – ale aj;

            vylučovacie: alebo, či, buď – buď, buď – alebo, či – či;

Podraďovacie spojky spájajú nerovnocenné vety (hlavnú a vedľajšiu vetu) do súvetia.

Najfrekventovanejšie spojky: aby, ako, či, čo, keď, keďže, lebo, pretože, pokiaľ.

 

2. Z pravopisu spojok

Čiarku pred spojkami píšeme:

    1. Ak sa opakuje tá istá zlučovacia alebo vylučovacia spojka ( i - i - i; ani - ani; alebo -alebo), píšeme ju pred druhou a každou nasledujúcou: Ozve sa či v zime, či v lete. Ozve sa aj v zime, aj v lete. Alebo ber, alebo nechaj! O zvieratá sa staráme po celý rok: na jar i v lete, i na jeseň, i v zime.

Ale: Ak vymeníme zlučovaciu spojku za inú, čiarku pred vymenenou spojkou nepíšeme: Zvieratá kŕmime i na jar, i v lete aj na jeseň a v zime.

    2. Ak sú vety alebo členy viacnásobného vetného člena spojené inými spojkami ako a, i, aj, či, alebo  v zlučovacom význame: Ozve každý rok, a preto má zabezpečenú rezerváciu. Je to dobrý návrh, ale prišiel neskoro. Myslím, teda som. (a teda)

    3. Ak sú vety alebo členy vo viacnásobnom vetnom člene spojené dvoma protikladnými spojkami (nielen - ale aj, tak - ako aj...), čiarku píšeme pred druhou z nich: Nielenže prišiel neskoro, ale sa ani neospravedlnil.

    4. Pred všetkými podraďovacími spojkami: že, keby, aby, keď, pretože...

 

    Čiarku  môžeme, ale nemusíme písať pred priraďovacími spojkami, ak vyjadrujú iný vzťah ako zlučovací: Naháňali ho, nechytili. (odporovací vzťah) Naháňali ho nechytili. (zlučovací vzťah) Čiarku nepíšeme pred spojkou ako v prirovnaní: Modrá ako obloha.

 

Čo už viete...

Nie všetky spájacie výrazy sú spojkami. Aj opytovacie zámeno (kto, čo, ktorý, kade, aký...) môžu spájať nerovnocenné vety v podraďovacom súvetí – nazývame ich vzťažné zámená. Skloňujú sa podľa vzoru prídavných mien.

 

Dobrá rada

    Nezabudnite napísať čiarku pred spojkami a teda, a tak, a predsa, a keď.

 

Písanie í/ý

    Spájacie výrazy (napr. aký, ktorý) sa skloňujú podľa vzoru pekný, a preto majú v N pl. tvar akí, ktorí: Nasmiali sa spoločne na tom, akí boli. Tí majitelia, ktorí nepredali akcie, zarobili.

 

Rozlišujte

    Ak sa dá spojka či zameniť za spojku alebo, ide o vylučovacia súvetie, je to priraďovacia spojka. Píše sa bez čiarky: Jesť či nejesť? Ozve sa v zime či v lete.

    Ak sa spojka či nedá zameniť za spojku alebo, ide o podraďovaciu spojku. Píše sa s čiarkou: Povedz, či budeš jesť.

    Ak za spojkou ako nasleduje podstatné meno, prídavné meno, ide o prirovnanie. Píše sa bez čiarky: Bol veľký ako hora.

    Ak je za spojkou ako na niektorej pozícii vo vete sloveso, ide o podraďovaciu spojku. Píše sa s čiarkou: Písal, ako najlepšie vedel.

 

3. Štylistické využitie spojok

    Spojky sú slová – morfémy, ktoré v texte plnia gramatickú funkciu. Samy o sebe sú bezpríznakové, ale môžu pôsobiť expresívne, keď ich:

a/ opakujeme: A drumble dievčeniec žiaľ a spevavé pole, a jarú družinu, a nebové hole...;

b/ nepoužijeme tam, kde ich čitateľ očakáva: Nuž rýchlo po komisárov, drábov, žalárnikov...

    Bezspojkové spájanie viet je nielen expresívnym prvkom, ale aj zdrojom dynamizácie textu. Spojku nahradí čiarka alebo pomlčka: Nechcel to, ale dovolil to. Nechcel to, dovolil to. Nechcel to – dovolil to.

 

Rozlišujte

Správne

Bolo to vtedy, keď žili ufóni.

Nesprávne

Bolo to vtedy, kedy žili ufóni. (zámena spojok)

Správne

Pýtal sa, kedy prídem.

Nesprávne

Spýtal sa, že kedy prídem. (nesprávne spájanie spojok)

Správne

Keby som mal peniaze, pôjdem rád.

Nesprávne

Kebyže mám peniaze, pôjdem rád. (nesprávne skladanie spojok)