Príslovky

1. Čo už viete...

    Plnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú rozličné okolnosti deja: miesto, čas, spôsob, príčinu. Príslovky utvorené z akostných prídavných mien môžeme stupňovať.

    Vo vete majú funkciu príslovkového určenia (pekne spieva), zriedkavejšie sú príponovou časťou prísudku, resp. vetného základu (bolo dobre) a nezhodným prívlastkom (cesta nahor).

    Mnoho prísloviek prechádza k iným slovným druhom, hlavne k predložkám (napr. blízko, vedľa, mimo, vnútri, dolu, poniže, povyše, hore, okolo, oproti, neďaleko domu), menej k časticiam (okolo tretej hodiny). Musíme pozorne skúmať funkciu slova vo vete, aby sme správne určili slovný druh.

 

Rozdelenie prísloviek podľa významu

a) miesta (Kde? Kam? Kade? Odkiaľ? Pokiaľ?) - vysoko, dole, vpravo, okolo, zhora, potiaľ

b) času (Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho?) - zrána, včera, zvečera, oddnes, dozajtra

c) spôsobu (Ako? Akým spôsobom? Nakoľko?) - dozlata, dobre, hlasno/e, plynulo/e, skvele/o, trocha/u, veľmi

d) príčiny (Prečo? Načo? Začo? Z akej príčiny?) - náročky, nadarmo, zámerne, zato, náhodne

 

Dobrá rada

Príslovka sa spája so slovesom (sedel ← oproti), predložka sa spája s podstatným menom v páde (oproti → dverám), častica iba dodáva významový odtienok slovu alebo vete (má dvadsať – má okolo dvadsať).

 

2. Z pravopisu prísloviek

Písanie dovedna a osobitne

  • Príslovky, ktoré vznikli z predložkových spojení,  sa väčšinou  píšu dovedna, pri písaní  -s/z-  rešpektujeme výslovnosť: zriedkakedy, sčasti, donedávna (ale: po slovensky).                                                              
  • Príslovky vyjadrujúce farbu a čas sa píšu aj dovedna, aj osobitne.

Zafarbila si šatku načerveno.                                       Býval tam už odmalička.

Zafarbila si šatku na červeno.                                      Býval tam už od malička.

  • Zložené príslovky píšeme dovedna :

Stretávame sa dennodenne (málokedy).

 

Rozlišujte

Správne

Bolo by treba sa na to pozrieť. Treba sa na to pozrieť.

Nesprávne

Trebalo by sa na to pozrieť. Je treba sa na to pozrieť.

 

Správne

Už je to oveľa lepšie. Veľmi mi pomohol.

Ďakujem pekne ... Veľmi pekne ďakujem...

Nesprávne

Už je to ďaleko lepšie. Moc mi pomohol.

Díky moc... (slang)

 

3. Štylistické využitie prísloviek

    Príslovky miesta a času využívame najmä v rozprávacích častiach epického textu, patria medzi nepríznakové jazykové prostriedky.

    Sú prvkami výstavby a súdržnosti textu (konektormi), hlavne pri rozprávaní (a potom, vtom...).

    Príslovky spôsobu dodávajú textu subjektívnosť, keď hodnotia povedané. Neochotne vstal od stola, nesmelo sa usmial a pomaly zamieril k východu.

    Príslovky sú aj prostriedkom na vyjadrenie expresivity. Expresivitu textu zvýšime, ak k príslovke pridáme predponu pra-, pre-, pri-, napr.: praobyčajne podvádza, poznám ho pridobre, spieva prekrásne.

    Mladí ľudia v hovorových expresívnych textoch s obľubou používajú príslovky strašne, hrozne v spojení s prídavným menom, aj keď sa spája s pozitívnym vnemom alebo javom, napr. strašne krásny chalan, hrozne dobré šaty, strašne vydarený večer. Vhodnejšie sú príslovky: veľmi, úžasne, ohromne, náramne ap.

 

Rozlišujte

Správne:         Dávno som s ním nikde nebola.

Nesprávne:    Dlho som s ním nikde nebola.

Správne:         Prišiel sem.

Nesprávne:    Prišiel tu.

Správne:         Idem von.

Nesprávne:    Idem vonku.