Zámená

1. Čo už vieme

Plnovýznamový slovný druh. Ohybný slovný druh (skloňuje sa – má dlhšie a kratšie tvary: jeho vidím – vidím ho; vidím cezeň – cez krajec chleba). Vo vete je zámeno vetným členom v rôznych funkciách, napr. podmetom, časťou menného prísudku, prívlastkom, predmetom atď. Zámená majú schopnosť zastupovať iný slovný druh (od toho sa odvodzuje aj ich názov), najčastejšie podstatné mená (on píše – otec píše) a prídavné mená (on je sebavedomý – on je už taký), ale aj číslovky a píslovky.


ROZDELENIE ZÁMEN

I. Podľa rodu

a/ rodové    - majú osobitý tvar pre každý menný rod, napr. on/ona/ono, ten/tá/to, aký/aká/aké, všetok/všetka/všetko...

b/ bezrodové    - nerozlišujú menný rod: ja, ty, my, vy, sa, kto, čo…

 

II. Podľa vecného významu

a/ osobné

  • základné - pýtame sa na ne pádovými otázkami, napr. ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony        (a ostatné vyskloňované podoby)
  • privlastňovacie - pýtame sa na ne otázkami Čí?, Čia?, Čie?, napr. môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich (a ostatné vyskloňované podoby)

b/ zvratné

  • základné - seba/sa (a ostatné vyskloňované podoby)
  • privlastňovacie - svoj (a ostatné vyskloňované podoby)

c/ opytovacie

  • spravidla k-ové, č-ové (na ich začiatku stoja spoluhlásky k alebo č), napr. kto, čo, kde, ako, kedy, prečo, koľko, koľkonásobný...

d/ ukazovacie

  • spravidla t-ové, o-vé (na ich začiatku stoja spoluhlásky t alebo o), napr. ten, to, tam, takto, toľko, toľkonásobný, onaký, onen...

e/ neurčité

  • väčšinou sú odvodené od opytovacích zámen predponami alebo príponami, napr. niekto, voľačo, dakde, hocikam, sotvačo, málokedy, komusi, akokoľvek...

f/ vymedzovacie

  • väčšinou z nich možno utvoriť protikladné dvojice, napr. ten istý – iný, taký istý - inakší, tamže - inde, inam, toľko isto, tak isto - inak, všetci – nikto, všade – nikde, všetko - nič, ničí, sám, samý...

 

2. Z teórie zámen

Zvratné zámená (základné - seba/sa; privlastňovacie – svoj)

a/ základné zvratné zámeno
  • vzťahuje sa na všetky osoby, rody a obe čísla; má osobitné skloňovanie: N - Ø; G - seba; D - sebe, si; A - seba, sa; L - (o) sebe; I - sebou.
 
b/ privlastňovacie zvratné zámeno
  • vyjadruje vlastníctvo alebo vzťah k osobe, zvieraťu, veci a pod.: Myslím na svojho otca. Svojho psa mám na vôdzke. Uprac si svoje veci.
  • používame ho vtedy, keď zámeno svoj privlastňuje niečo podmetu: Otec zas rozpráva svoju historku.

Mama využíva svoje (mamine) kuchárske skúsenosti.

Mama využíva jej (niečie, napr. susedkine) skúsenosti.

Jano si obliekol svoj (Janov) kabát.

Jano si obliekol jeho (niečí, napr. otcov) kabát.
 

Neurčité zámená

  • nepresne, približne označujú osobu, vlastnosť či okolnosť (niekto, nejaký, dačo...);
  • tvoríme ich z opytovacích zámen pomocou predpôn: nie-, ne-, kde-, všeli-, sotva-, leda-, bárs-, bár- atď. a prípon: -si, -koľvek;
  • skloňujú sa ako zámeno, z ktorého sú utvorené.

 

Vymedzovacie zámená

  • označujú totožnosť dvoch osôb či vecí (taký istý, tamže), odlišnosť (iný, inokedy), úplnosť/súhrn (všetci - má iba plurál; každý - má iba singulár; vždy), neúplnosť/neexistenciu (nikto, nič, žiaden), výlučnosť (sám, sama, samo, sami, samy, samy – označuje napr. jedinú opustenú osamotenú osobu; vo vete stojí samostatne), hojnosť niečoho, viac osôb, vecí atď. (samý, samá, samé, samí, samá, samé - vo vete stojí pred podstatným menom ako prívlastok, skloňuje sa podľa vzoru pekný)

 

3. Z pravopisu a výslovnosti zámen

Dĺžka v zámene svoj

I sg.                                             

D pl.                           

I pl.

so svojím (-í- len v I sg.)         

k svojim                    

so svojimi

podobne. s mojím, naším       

k mojim, našim       

s mojimi, našimi

 

Správne použitie krátkej formy zámena

        vidím ju – nie ňu  (častá chyba na Záhorí)           Je to tak. (nie: Je tomu tak.)

        polož to zaň (za pohár) – nie zaňho                   Nechápem to. (nie: Nechápem tomu.)

        myslím naň (na dieťa) – nie naňho                     Nerozumiem tomu. (nie: Nerozumiem to.)

        postav sa za neho (za Janka) –   aj zaňho/zaň    Kam ideš? –smer (nie: Kde  ideš? –priestor)

        (zriedkavé)                                                           Daj to sem! (nie : Daj to tu.)

 

Písanie veľkého písmena v zámenách Ty, Tvoj, Vy, Váš na znaky úcty

  • v úradných a súkromných listoch: Dovoľ mi Milka, aby som Ti zaželala veľa šťastia. Zasielam Vám svoj životopis...;
  • v oficiálnych listoch v akademických tituloch a osloveniach (Vaša Magnificencia - rektor); v panovníckych a šľachtických tituloch (Vaša Excelencia); v tituloch vysokých cirkevných hodnostárov (Vaša Eminencia - kardinál);
  • veľké písmená nepíšeme v príhovore, novinovom článku, návode, recepte, reklamnom článku ap.: Ak vás naša ponuka zaujala...

 

Platnosť pravidla o rytmickom krátení

Toto pravidlo neplatí v tvaroch neurčitých zámen utvorených pomocou častíc nie-, bárs-, bohvie-, čertvie-, neviem-: napr. s niekým, niečím, niečí, bárčím, bárským, čertviekým, neviemčím.

 

Výslovnosť ukazovacích zámen tie, títo, ten

Vyslovujeme: [tie], nie [ťie]; [títo], nie [ťíto]; [ten], nie [ťen].

 

Výslovnosť opytovacieho zámena čí, čia , čie

Vyslovujeme ako jednoslabičné slovo (čí), (čia), (čie) (nie ako dvojslabičné slovo: [čija], [čije]).

 

4. Štylistické využitie zámen

Zámená v texte pociťujeme ako expresívny prvok zdôrazňujúci vetu alebo jej časť:  

a) ak ich vysunieme na začiatok vety (Mňa budeš poučovať?);

b) ak ich použijeme vtedy, keď ich prítomnosť nie je nevyhnutná (Ja viem. Ty máš toho veľa. Uvidíš, že ja sa polepším.);

c) ak poukazujú na vytýčený vetný člen (O Janke, o tej som nehovoril.).

 

Pomocou gramatických kategórií zámena a slovesa vytvárame autorský plurál (plurál skromnosti) - autor vedeckej práce sa vyjadruje v 1. osobe množného čísla, napr. v tejto práci sme sa sústredili na..., môžeme tvrdiť, že..., vychádzali sme z predpokladu...

 

Za závažnú štylistickú chybu považujeme bezdôvodné hromadenie ukazovacích alebo vzťažných zámen. Vyskytuje sa najmä v hovorovom prejave. V umeleckom texte môže hromadenie zámen slúžiť ako charakterizačný prostriedok.

Ukážka

„Začína sa to, keď sú ešte mladí a tak a ked' rodičia toho dievčaťa nechcú, aby sa vydala za toho chlapca, ale ona sa napriek tomu zaňho vydá." (J. D. Salinger)

 

V odbornom texte sú zámená prostriedkom súdržnosti textu a neosobného vyjadrovania (v ukážke vyznačené tučne).

Ukážka

„Tieto typy fréz sa vzhľadom na svoju výkonnosť používajú hlavne pri výstavbe ciest a menších dopravných plôch. Pri výstavbe stabilizovaných vrstiev na diaľničných stavbách alebo veľkých plochách sú vhodné ťažké, vysokovýkonné frézy, ktoré dnes vyrábajú viacerí svetoví výrobcovia, napr. firma Wirtgen...

Pretože sa tieto vysokovýkonné a účinné stroje uplatňujú aj na našich stavbách, pravdepodobne sa prehodnotí v súčasnosti platný zákaz použitia technológie stabilizácie na mieste na diaľničných stavbách.“  (Ľ. Polakovič)