Predložky

1. Čo už viete

    Predložky /prepozície/ sú neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje určovacie vzťahy podstatného mena (alebo výrazu rovnakej platnosti, napr. zámena či číslovky) k nadradeným slovesám, prídavným menám alebo podstatným menám (alebo výrazom rovnakej platnosti) ako odraz mimojazykových vzťahov vecí k iným veciam, k procesom či príznakom.

    Existuje predložková väzba predložky so zámenom, číslovkou alebo podstatným menom.    

    Nemajú vetnočlenskú platnosť.

 

Delenie predložiek:

Delenie 1:

Jednoduché predložky - len jedna morféma (bez, cez, do, k, medzi, na, o, od, okrem, po, pod, pre, pred, pri, proti, s, so, u, z, zo, v), vrátane historicky odvodených (proti, okrem...)

Zložené (odvodené) predložky        a/ jednoslovné (spoza, niže, hore, začiatkom,

                                                                počínajúc, popod, ponad, popri, spopod);  

    b/ viacslovné (v súlade s, s vzhľadom na).

Delenie 2:

Prvotné (primárne) predložky - vyskytujú sa len v predložkovej funkcii (od, k, na...).     

Patria tu          - jednoduché prvotné predložky (bez, cez, do, k, medzi, na, nad, o, od, okrem,

                       po, pod, pre, pred, proti, naproti, oproti, s, skrz, u, v, z, za);                 

- zložené - jednoslovné - podvojné (ponad, popod, popred, poza, popri, pomedzi, znad, spred, spod, napred, vopred);

                  - potrojné (spopred, sponad, spopod, spoza, spomedzi);               

           - viacslovné (vzhľadom na, v súlade s).

Druhotné (sekundárne) predložky - mávajú aj inú než predložkovú funkciu (okolo, v oblasti...)

Patria tu          - jednoduché druhotné predložky (blízko, dolu, hore, konca, kraj, miesto,

                       mimo, niže, kolo, prosto, prostred, stred, vyše);         

                      - jednoslovné (kvôli, namiesto, naprieč, napriek, navzdor, navzdory, neďaleko,

                      obďaleč, okolo, počas, podľa, vedľa, povedľa, pozdĺž, poniže, povyše, pokraj,

                      pomimo, naprostred, vprostred, uprostred, doprostred, sprostred, strán, strany,

                      vnútri, voči, vôkol, dola, zhora, skraja, znútra, sponiže, vrátane, včítane,

                      ohľadom, ohľadne);

                      - viacslovné (v zmysle, v súlade s, v závislosti od, v oblasti, so zreteľom na,

                      v protiklade k ...).

 

2. Z pravopisu a výslovnosti predložiek

Správny slovotvorný základ

  • predložka kvôli (k-vôl-i) má slovotvorný základ vôľ-a, nie kôl-∅

 

Správna väzba predložiek :

s, so sa viaže   s I (s otcom, so sestrou, s bratmi,  so sestrami)

z, zo sa viaže   s G (z povaly, zo dvora,  z obchodov, zo škôl)

 

Rozlišujte:

Správne

Nesprávne

píšeme perom (čím? – prostriedok)

píšeme s perom (my a pero)

napíšem to s otcom (= ja a otec)

napíšem to pomocou otca

 (= prostriedok, čím?)

je o päť minút desať

je za päť minút desať

neprišli pre chorobu (príčina)

neprišli kvôli chorobe

(nie v prospech choroby)

neprišli vďaka chorobe

(chorobe nemáme začo vďačiť)

 

Vokalizácia predložiek pred zámenom:

    Náš jazyk je dômyselný systém, nedovolí, aby po sebe nasledovali ťažko vysloviteľné hlásky. Dôkazom je vokalizácia predložiek.

    Pod vokalizáciou predložiek rozumieme pripojenie vokálu (samohlásky) k neslabičným predložkám k, s, v, z a ich následnú premenu na slabičné (výslovnostne ľahšie) predložky ku, so, vo, zo. Vokalizovať sa môžu aj jednoslabičné predložky od, pod, pred, nad, cez, bez pred osobným zámenom ja, napr. odo mňa, podo mnou, predo mnou, nado mnou, cezo mňa, predo mňa.

    V niektorých spojeniach sú správne obe podoby predložky (vokalizovaná aj nevokalizovaná), napr.: v dni/vo dne, z dňa/zo dňa, bez zmeny/bezo zmeny, v sne/vo sne, nad dverami/nado dvermi...

 

Spodobovanie predložiek:

S    píšeme s, vyslovujeme [z] pred:    samohláskou: s otcom [z] otcom,

                                                                       znelou spoluhláskou: s Braňom [z] Braňom.

VÝNIMKA – pred osobným zámenom vyslovujeme [s] –  [s] ním, [s] vami.

SO    píšeme so, vyslovujeme vždy [zo]: so švagrinami [zo] švagrinou.

VÝNIMKA –  pred osobnými zámenami vyslovujeme [so]: [so] mnou.

Z    píšeme z, ale vyslovujeme [s] pred neznelou spoluhláskou: z povaly:  [s] povaly.

ZO    píšeme a vyslovujeme vždy [zo].

            K    píšeme k, vyslovujeme [g] pred:    samohláskou: k uchu:  [g] uchu,

                                                                        znelou spoluhláskou: k dvoru: [g] dvoru.

VÝNIMKA – pred osobným zámenom vyslovujeme [k]: [k] nim, [ku] mne.

KU    píšeme ku a vyslovujeme vždy [gu]: ku kapuste: [gu] kapuste.

VÝNIMKA – pred osobným zámenom vyslovujeme [ku]: ku mne:  [ku] mne.

V    píšeme v, vyslovujeme [f] pred neznelou spoluhláskou: v ceste: [f] ceste.

VO    píšeme a vyslovujeme [vo].

 

3. Štylistické využitie predložiek

    Prvotné predložky patria k nepríznakovým jazykovým prostriedkom.

    Druhotné predložky majú štylistický príznak odbornosti, nachádzajú sa v náučných a administratívnych textoch.

 

Rozlišujte

Predložka:                                                                                 

Začínajúc 1. Júlom vstúpi vyhláška do platnosti.          

Počínajúc pondelkom otvárame novú pobočku.           

Príslovka:

Nechtiac som ho urazil.  

Chtiac-nechtiac musím ísť.

Predložka:

Na rozdiel od krajín východnej Európy naša krajina má výborné podmienky na rozvoj agroturistiky.

Môžeme si to dovoliť so zreteľom na získanú prax.

Podstatné meno:

Nerobíme rozdiel medzi jednotlivými regiónmi

Maj predovšetkým na zreteli svoje zdravie.